Duševné zdravie v perimenopauze: Čo sa deje a na čo si dať pozor (najmä pri PKU)

Viete čo majú spoločné puberta, predmenštruačné obdobie, tehotenstvo, post-partum a perimenopauza?
Áno, sú to hormonálne zmeny! A rovnako s nimi aj zmeny nálad.

Možno ste to na sebe v týchto obdobiach odpozorovali: chvíle podráždenosti, smútku, úzkosti bez zjavnej príčiny či nespavosti.

Je za tým aj biológia, hormonálne fluktuácie, ktoré ovplyvňujú chemické procesy v mozgu.
Ak lepšie pochopíme, čo sa deje, dokážeme byť k sebe láskavejšie a včas vyhľadať odbornú podporu.

Čo sa deje v mozgu počas perimenopauzy?

Perimenopauza, teda obdobie vyhasínania funkcie vaječníkov, je aj neurologická zmena. Veľké zmeny sa dejú na úrovni mozgu, kde vaječníkové hormóny ovplyvňujú fungovanie neurotransmiterov, krvného prietoku, metabolizmus aj samotné štruktúry mozgu.

Estrogénové a progesterónové receptory sú prítomné v rôznych štruktúrach mozgu vrátane limbického systému, hypotalamu a prefrontálnej kôry.

Estrogén a progesterón – zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní duševného zdravia počas celého života. Sú to neuroaktívne steroidy, ktoré ovplyvňujú rôzne mozgové funkcie vrátane regulácie nálady, kognitívnych funkcií a spracovania emócií. Výkyvy týchto hormónov môžu významne ovplyvňovať duševnú pohodu, čo môže vyvolať: podráždenosť, zábudlivosť, nesústredenosť, únavu, depresívnu náladu, úzkosť až panické ataky.

Estradiol moduluje serotonín – neurotransmiter zodpovedný za náladu, pohodu, spánok aj apetít.

Progesterón (a jeho metabolit allopregnanolón) svojím pôsobením na tzv. GABA-A receptory má aj upokojujúci a proti-úzkostný efekt.

Veľká metaanalýza z roku 2024, v ktorej bolo zahrnutých z rôznych štúdií vyše 9.000 žien potvrdzuje, že výskyt depresívnych stavov a úzkostí je počas perimenopauzy významne vyšší (až o takmer 40% vyšší v porovnaní s obdobiami pred a po menopauze), a to najmä v prípadoch, kde sa pridružujú aj problémy so spánkom a psychosociálne stresory (napr. vzťahové problémy, osamelosť, chudoba, chronický stres, strata blízkej osoby, tlak na výkon v práci, starostlivosť o chorého člena rodiny…)

Ako viete či ste citlivá na hormonálne zmeny?

Ak zodpoviete na niektorú z otázok nižšie „áno“, je to indikátor toho, že môžete byť citlivejšia na väčšie zmeny v hladinách vaječníkových hormónov:

Mala vaša mama/babka výrazné zmeny nálad v obdobiach väčších hormonálnych zmien?

Mali ste predmenštruačný syndróm, popôrodnú depresiu alebo ťažkosti pri nasadení/vysadení hormonálnej antikoncepcie?
Prežili ste v mladosti vážnejšiu traumu?

Keď vám vyšlo, že patríte medzi ženy citlivejšie na hormonálne zmeny, je u vás aj vyššie riziko pre rozvoj depresívnych stavov alebo úzkostí v perimenopauze. O to dôležitejšie je venovať viac pozornosti sebe a svojej pohode v tomto zraniteľnom období.

Depresívne symptómy v perimenopauze: Čo je normálne?

Až 40 – 60 % žien zažíva subklinické depresívne symptómy počas perimenopauzy. To sú také, ktoré nespĺňajú všetky kritériá pre oficiálnu diagnózu depresívnej poruchy. Medzi najčastejšie príznaky patria depresívna, alebo nízka nálada, znížený záujem o veci, únava, podráždenosť, zábudlivosť, nesústredenosť, strata energie, úzkosť, problémy so spánkom.

Brené Brown vo svojej eseji – Midlife Unraveling – nazýva obdobie stredného veku tichým utrpením, kedy je navonok všetko v poriadku, ženy dokážu dlho predstierať, že fungujú veľmi dobre, no vnútri prežívajú nespokojnosť, smútok alebo pocit prázdnoty. Je to akýsi vnútorný boj, ktorý nevedia samé pomenovať, pocit, že takto to už ďalej nechcú, no majú strach niečo meniť. Brown to vysvetľuje ako rozdiel medzi tým, kto naozaj sme, a tým, kým sme sa snažili byť, aby sme vyhoveli druhým a zapadli do spoločnosti. Tento pocit vzniká, keď potláčame to, čo by sme si ozaj priali, aby sme udržali ilúziu úspechu alebo “správneho” života.

Tieto úvahy veľmi korelujú s tým, čo mnohé ženy zažívajú počas perimenopauzy v dôsledku hormonálnych zmien. Navyše je počas perimenopauzy aj väčšia citlivosť na stres, ktorá môže tieto pocity znásobiť (pozrite aj blog: Vplyv stresu na metabolické ochorenia)

Ktoré ženy sú náchylnejšie na duševnú nepohodu v období perimenopauzy?

V období hormonálnych zmien je extra dôležité dbať o svoje duševné zdravie najmä pre tie ženy, ktoré

sú citlivejšie na hormonálne fluktuácie;
už v minulosti trpeli depresiou;
zažívajú chronický stres;
majú ťažkosti so spánkom;
majú intenzívne návaly tepla/nočné potenie;
majú metabolické ochorenia ako PKU

Ženy s fenylketonúriou (PKU) čelia väčšej výzve a môžu byť obzvlášť náchylné na rozvoj depresívnych stavov najmä v období perimenopauzy. Ide o kombináciu faktorov ako sú hormonálne zmeny, vyšší psychický stres a stres spojený s diétnymi opatreniami.

Častejší výskyt depresií a úzkostí bol zaznamenaný u tých, ktorí mali zvýšené hladiny fenylalanínu (Phe) v krvi. Chronicky zvýšené hladiny Phe totiž narúšajú aj syntézu serotonínu a dopamínu.

Preto je veľmi dôležité dbať na to, aby hladiny Phe v krvi boli v normálnom rozmedzí.

Podpora nutričnej terapeutky je veľmi žiadúca. Nedostatok niektorých makro- a mikroživín ako sú – bielkoviny, vitamíny skupiny B, omega-3 mastné kyseliny, zinok, vitamín D a železo – môžu tiež zvyšovať riziko vzniku depresívnych stavov.

Kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc?

Pocity ako smútok, úzkosť, nízka nálada, podráždenosť sú normálnou súčasťou života. Prídu a odídu. No kedy je to už niečo viac?

Počas perimenopauzy takéto pocity môžu prichádzať častejšie, môžu mať dlhšie trvanie a silnejšiu intenzitu.

Skúste si zodpovedať tieto otázky:

cítim sa smutne (nedostatočne), mám obavy, som podráždená – častejšie ako v minulosti?
sú moje predmenštruačné stavy horšie ako v minulosti?
sú moje pocity silnejšie?
ovplyvňujú moje nálady aj môj spánok, chuť do jedla, energiu, motiváciu, sociálny alebo pracovný život?
ovplyvňujú moje nálady mojich blízkych viac ako inokedy?
majú tieto pocity trvanie viac ako 2-4 týždne?

Ak ste na niektoré z týchto otázok odpovedali „áno“, a vaša kvalita života je citeľne znížená, oplatí sa vyhľadať odbornú pomoc, poradiť sa.

Vyvinuli sa aj špecifické pomocné nástroje ku diagnostike ako dotazníky na vyhodnotenie perimenopauzálnej depresie. Napríklad dotazník od prof. Kulkarni.

Aká je liečba perimenopauzálnej depresie?

Existujú rôzne možnosti zmierňovania príznakov perimenopauzálnej depresie. Farmakologické aj nefarmakologické.

Z farmakologických sú to

antidepresíva zo skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu) ako napr. sertralín a escitalopram, alebo SNRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu a noradrenalínu) ako napr. venlafaxín.
menopauzálna hormonálna terapia (estradiol, ku ktorému sa pridáva progesterón u žien s maternicou).

Z nefarmakologickej podpory sú štúdiami potvrdené metódy ako tzv. kognitívna-behaviorálna terapia (KBT), mindfulness a relaxačné techniky.

Obdobie perimenopauzy je náročné vo viacerých smeroch – ide o veľkú zmenu zvonka aj zvnútra, no často ženy nie sú na takúto zmenu pripravené. Niekedy sa im začína strácať sebavedomie, sú viac nespokojné, ťažko vnímajú a akceptujú známky starnutia, častejšie dochádza k rozvodom…

Byť k sebe vľúdna a vnímavejšia a nebáť sa požiadať o pomoc je dobrým prvým krokom k pohode.

Niekoľko tipov pre duševnú pohodu

hovorte o tom, čo prežívate, či už s partnerom, kamoškou, alebo terapeutkou;
píšte si denník/týždenník;
dbajte na dobrú výživu;
každý deň sa hýbte, chodievajte na prechádzky, namiesto výťahu použite schody;
obmedzte alkohol a kofeín;
vnímajte drobné denné momenty, ktoré vám prinášajú radosť, tzv. záblesky radosti (napr. vôňa rannej kávy, keď zaznie vaša obľúbená pesnička, kvety vo váze, keď sa na vás niekto usmeje, slnečné lúče…).

Perimenopauza je náročnejšie obdobie, no s vedomosťou o tomto období, podporou a dobrou starostlivosťou o seba sa dá zvládnuť s láskou k sebe a svojmu meniacemu sa telu.

Badawy Y. et al: The risk of depression in the menopausal stages: A systematic review and meta-analysis, Journal of Affective Disorders, 2024; 357:126-133, https://doi.org/10.1016/j.jad.2024.04.041.
Bilder D.A. et al: Psychiatric symptoms in adults with phenylketonuria, Molecular Genetics and Metabolism, 2013, 108(3): 155-160, https://doi.org/10.1016/j.ymgme.2012.12.006.
Brown B.: The Midlife Unraveling, 2018, https://brenebrown.com/articles/2018/05/24/the-midlife-unraveling/
Freeman EW.: Depression in the menopause transition: risks in the changing hormone milieu as observed in the general population. Womens Midlife Health. 2015; 1:2. doi: 10.1186/s40695-015-0002-y.
Kulkarni J. et al: Development and validation of a new rating scale for perimenopausal depression-the Meno-D, Transl Psychiatry. 2018; 8(1):123. doi: 10.1038/s41398-018-0172-0.
Nathan M.: Harvard Medical School Course on Perimenopause Psychiatry, UNC School of Medicine, 2023.
Soares CN.: Mood disorders in midlife women: understanding the critical window and its clinical implications. Menopause. 2014; 21(2):198-206. doi: 10.1097/GME.0000000000000193.
The 2022 Hormone Therapy Position Statement of The North American Menopause Society Advisory Panel: The 2022 hormone therapy position statement of The North American Menopause Society. Menopause. 2022; 29(7):767-794. doi: 10.1097/GME.0000000000002028.
Wang M.: Neurosteroids and GABA-A Receptor Function. Front Endocrinol (Lausanne). 2011 Oct; 2:44. doi: 10.3389/fendo.2011.00044.

Nízkobielkovinové potraviny sú určené na osobitné lekárske účely pri dedičných metabolických poruchách a musia sa používať pod lekárskym dohľadom.

Informácie uvedené na tejto stránke v žiadnom prípade nenahrádzajú starostlivosť, rady a lekársky dohľad vášho zdravotníckeho pracovníka.

Váš vlastný ošetrujúci lekár vám poradí vo všetkých aspektoch týkajúcich sa manažmentu metabolického ochorenia pre vás a vašu rodinu. Pred vykonaním akýchkoľvek zmien vo vašom stravovaní sa vždy poraďte so svojím zdravotníckym pracovníkom.